Mucha začal fotografovať v polovici 80. rokov 19. storočia ako študent umenia v Mníchove. Bolo to v čase, keď technologický vývoj, ako napríklad ľahké ručné fotoaparáty a želatínové striebro, prispel k tomu, že  fotografia sa stala dostupnejším médiom pre amatérskych fotografov. Mladý Mucha fotografoval svojich priateľov, pohľady na ulicu z okna svojho bytu a krajinky požičaným fotoaparátom. Tieto rané fotografie dokazujú jeho záujem o zachytenie pulzujúceho života, ktorý ho obklopoval. Muchova fotografická tvorba sa v Paríži dramaticky rozrástla, najmä po tom, ako si začiatkom 90. rokov 19. storočia kúpil svoj prvý fotoaparát. Fotografovanie sa stalo jeho každodennou záležitosťou, a to nielen na dokumentovanie jeho ateliérových modelov na doplnenie predbežných skíc, ale aj na experimentovanie so svetlom a tieňom a na skúmanie nových spôsobov videnia sveta.  V tomto období začal vytvárať aj inscenované fotografie pre svoje knižné ilustrácie, na ktorých jeho priatelia a modelky pózovali ako postavy v príbehoch. Táto vetva jeho fotografovania tvorí dôležitú súčasť jeho umeleckého odkazu a dokazuje jeho divadelný prístup k tvorbe, ako to dokazuje napríklad proces tvorby dvadsiatich obrazov pre Slovanskú epopeju.

Výstava, ktorá predstavuje viac ako 120 fotografických diel na šiestich miestach – v Ivančiciach, Moravskom Krumlove, Hrušovanoch nad Jevišovkou a Doubravici nad Svitavou na južnej Morave, na zámku Zbiroh a v Piešťanoch na Slovensku – spolu so súvisiacimi grafickými dielami, predstavuje pútavý záznam umelcovho osobného videnia a ukazuje Muchu ako majstra kamery.